Celou Českou republikou 2002
Martin Kerekeš - z cíle rovnou na operační sál
(22.-24.8.2002)

Martin Kerekeš (Slovensko)

    Nepředstavitelnou vůlí dokázal Martin Kerekeš (Slovensko) dobojovat až do konce svoji účast v nejdelším závodě u nás - Celou Českou republikou 1 111 km. Přes pohromu, která ho postihla na trati, dojel do cíle v čase absolutní extratřídy a potvrdil tak svoji pozici v evropské ultramaratónské špičce. Koho by v cíli napadlo, jak moc musel tento nenápadný slovenský chlapec zkusit…

    V ultramaratónské rodině se jezdci i jejich doprovody mezi sebou dost znají. S Martinem Kerekešem se potkáváme na ultramaratónských akcích pravidelně. Letos jsme ho s diktafonem zpovídali např. na 24-hodinovce Bernard cup u Víti Dostála.

    Před startem v Ostravě zbyla také chvilka na pár slov. K naší radosti Martin dorazil k prezentaci v tričku z limitované série z našeho 24-hodinového Šíleného cyklisty 2001, kde si tento titul vyjezdil. Pár dní po závodě, ještě něž jsme ho stačili oslovit, se nám ozval sám a z jeho e-mailu jsme dozvěděli, co se vlastně přihodilo. Až z toho mrazí, jak měl nápis na jeho tričku pravdu…

Nyní již autenticky Martin Kerekeš:
    Na úvod môjho mailu zdravím Hanku Ebertovu a jej doprovodný tým. Rozhodol som sa, že Vám po závode Celou Českou republikou napíšem.

    Závod Celou Českou republikou bol ako predchádzajúce roky tak aj tento rok pre mňa náročný, a dá sa povedať, že som znova skúsenejší. Ako iste viete, asi 10 km pred Dubí som vážnejšie spadol. Začiatok závodu bol pre mňa dosť rýchly. V úseku medzi Lovosicami a Dubí padla nad ranom hustá hmla. Začali sa mi hmlieť okuliare a po čase som videl hmlu aj pred ocami. V krátkom zjazde pred Dubí boli po celej pravej strane vozovky porozkladane štíty, lebo opravovali cestu. Keďže som skoro nič nevidel, nestačil som sa vyhnúť a narazil som do posledného štítu v strede cesty. Pri náraze som štít prevalil a mňa a môj bicykel to katapultovalo do vzduchu, až som nešťastně dopadol na asfalt.

    Po páde som bol duševne na dne, lebo som vedel, že som zničil drahý rám bicykla a nevedel som, čí vôbec budem moci pokračovať ďalej. Najviac to odnieslo moje ľavé rameno s odreninami na boku a lakti. Pri náraze hornú rámovú trubku skrčilo pri hlavovej trubke, rozlomilo pri sedlovej trubke a spodná rámová trubka sa pri hlavovej odradila zo zvaru. Ostatne komponenty to okrem predného rafika vydržali. Keďže tento bicykel bol nepojazdný, došiel som do Dubí na starom. Bol som rozhodnutý vzdať, ak po dlhom odpočinku nebudem moci isť ďalej.

    Keďže sa to do Karlových Varov trocha rozišlo, s dlhšími prestávkami som pokračoval ďalej. Narazene rameno stále bolelo a vedel som, že čas a ani umiestnenie už nebude lepšie, ako minulý rok. Pretože do cieľa bolo ešte ďaleko, opäť som bol rozhodnutý vzdať. Rozhodovaním čí isť alebo neisť som zbytočne stratil 2 hodiny času. Nechcel som vzdať aj vďaka doprovodu, ktorý si musel brat dovolenku a ochotne mi celu dobu pomáhal. Ak by som vzdal, tak by som to možno aj sám oľutoval.

    Vo chvíli, keď okolo nás prešla Hanka, dostal som miernu psychickú vzpruhu a začal isť za Vami. Ako sme sa až za Tábor jeden druhého par kráť predišli, prišla noc a rameno kupodivu začalo bolieť menej. Keďže som videl, že by som do cieľa nemusel doisť až v takom zlom čase, v stúpaniach Vysočiny som sa do toho poriadne oprel. Odpočíval som už len 25 min. v Jihlave a 15 min. v Boskoviciach. Keďže z Boskovic do Ostravy už to ďaleko nie je, v rovinatých úsekoch za Prostejovom som išiel 30 km/h a do Ostravy už nezastavil. Do cieľa som prišiel v čase 49 hod. 2 min. a bol som rad, že to mam za sebou.

    Dá sa povedať, že vy ste boli tým motorom, ktorý ma postavil na bicykel a keby nebolo Vás, tak by som to vzdal. Po príchode do cieľa sme išli do nemocnice zrentgenovať narazene rameno.

    Z rentgenu mi zistili, že mam 2 cm vykĺbený ramenný kĺb, a že to bude treba operovať. V sobotu večer sme išli domov do Ružomberka a v utorok ráno som bol hospitalizovaný v ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. V stredu od 9 hod do 11 hod som bol operovaný. Po operácii ma to dosť štípalo a bolelo. Dostaval som injekcie a lieky proti zápalu. Mal som mierne zvýšenú teplotu. Po piatich dňoch v nemocnici teploty ustúpili a bol som prepustený do domáceho liečenia. Stále to však boli a 3 až 4 týždne nebudem mocť hýbať rukou v ramene, a až potom začnem rehabilitovať. Tohtoročnú sezónu som už skončil.

    Mohol by som povedať, že veľa jazdcov doplatilo na počiatočné rýchle tempo - najviac Schröeder, ja a Bartik. Najväčšiu smolu som mal asi ja, Schröeder, Cuttriss, Gepp. Hanka to rozbehla zo všetkých najrozumnejšie.

    Na zaver by som chcel Hanke pogratulovať za rekordný výkon.

    Ostávam s pozdravom
    Martin

Celou Českou republikou 2002 - výsledky

Související články:

ročník 2002

Celou Českou republikou 2002: s Hanou Ebertovou pohledem ze sedla Mikeše

Celou Českou republikou 2002: Reinhard Schröder - vědomí bezvědomí

ročník 2001

Celou Českou republikou 2001 aneb 1 111 km v doprovodném voze Hany Ebertové

Poprvé Celou Českou republikou 2001: Dáša Likusová (KPO)

Reinhard Schröder (BRD): Celou Českou republikou 2001