KPO - Martin Kerekeš: Okolo ČR nonstop 2004

Martin Kerekeš (SK): vítěz ultramaratónu Okolo České republiky nonstop 2004 - 1 246 km
Okolo České republiky nonstop 2004 - 1 246 km
kvalifikace na RAAM 5. - 8. 8. 2004
Třinec (start 5.8. 12:00, limit pro dojetí 70 hodin)

O letošním nejdelším závodě - Okolo ČR nonstop 1 246 km - u nás vypráví v příspěvku, který vzniknul bezprostředně po závodě, jeho dvojnásobný vítěz. V další části tento certifikovaný Šílený cyklista již s odstupem popisuje širší souvislosti a otevřeně mluví i o neradostných skutečnostech, provázejících extrémní cyklistiku.

Martin Kerekeš: „Osobitne ďakujem svojmu doprovodnému tímu a to otcovi a švagrovi, bez ktorích by som sa tohoto závodu nemohol zúčastniť a tiež všetkým organizátorom tohoto závodu. Radek Kyselý a Peter Bezečný zorganizovali závod na vynikajúcej úrovni. Na trati pomáhali ultramaratóncom riešiť rôzne problémy, zabezpečovali prejazd piatimi tajnými kontrolami a pri obchádzkach pôvodnej trate závodu nás naviedli doprovodnými vozidlami. Ultramaratóncom a ich doprovodným tímom objednali ubytovanie a samotné vyhodnotenie a raut závodu prebehol na vysokej úrovni“.

Som veľmi šťastný, že sa mi v tak pomerne silnej konkurencii 10-tich ultramaratóncov z Českej republiky, Nemecka a Belgicka podarilo vyhrať. Myslel som si, že oproti minulému roku by som mohol podať ešte lepší výkon, ale nepredpokladal som, že výsledný čas 50:29 bude stačiť na víťazstvo. Koniec koncov ukázalo sa, že minuloročný najlepší čas 52:20, ktorý som dosiahol spoločne s Josefom Trchalíkom nebol až tak zlý.

Na štart druhého ročníka Okolo Českej republiky nonstop som sa vypravil s dvoma členmi doprovodného tímu - otcom Sigurdom Kerekešom a švagrom Ivanom Stripským - a jedným autom. Počasie bolo skutočne pekné a podľa predpovede malo byť slnečno aj následujúce tri dni.

Do Třince som prišiel o 9:30 hod ráno. Zoznámil som sa s poriadateľmi, maratóncami a zaprezentoval som sa. O 10 hod. boli jednotliví maratónci a členovia doprovodov oboznámení s traťou závodu a jej kontrolnými bodmi. Obdržali sme veľmi prehľadný itinerár s podrobnými mapami miest a popismi. Bol urobený na tak dobrej úrovni, že aj prvoúčastník závodu by ťažko zablúdil.

Na trati bolo celkom 5 pevných kontrol a na 14-tich miestach sme sa museli mobilnými telefónmi zahlasovať poriadateľom. Tieto miesta boli označené v itinerári a slúžili aj na informovanie verejnosti o priebehu závodu - on-line internet. Výhodou tohoto bolo, že som stále mohol vedieť, ako som na tom v priebežnom poradí.

Pomaly som sa začal pripravovať na štart závodu. Presne o 12:00 hod. bol Bohumilom Kyselým odštartovaný závod. Asi 30 km sme išli všetci spoločne za poriadateľským vozidlom. Postupne sa skupina maratóncov začala rozdeľovať a každý začal ísť svojím tempom. Na Červenú vodu v Jeseníkoch som prišiel na druhom mieste za Patrikom Bartíkom.

Asi 15 km pred Hradcom Králové sme začali zohrievať varenú večeru, ktorú sme prevážali v autochladničke. Stáli sme asi 30 min., čo mi pomohlo zregenerovať sily. Ďalej som pokračoval na 6. mieste a na kontrolu v Sadovej som prišiel presne o 22:00 hod. Kvôli nefunkčnému telefónu sme nemohli podať hlásenie. Stačilo však vybrať batériu a kartu a telefón bol naďalej použiteľný. Prišla prvá noc a začal som sa cítiť lepšie ako za poobedňajšej horúčavy.

V Mladej Boleslavi musel kvôli pokazenému autu vzdať Patrik Bartík, ktorý bol z toho dosť sklamaný. Keďže ostatní maratónci odpočívali, dokázal som sa postupne prepracovať až na 1.miesto, ktorého som dosiahol už v Libočanoch. Absolútne som nepredpokladal, že vedenie v závode mi vydrží až do cieľa v Třinci. Druhú väčšiu prestávku robím v Kadani, kde sa prezliekam a občerstvujem. Stále mám však okolo 40 min. náskok a tento udržujem až na obrátku do mesta Aš. Tu sa umývam a občerstvujem a za horúceho počasia sa snažím pokračovať v druhej polovici závodu.

Cestou z obrátky sa zdravím z ďaľšími piatimi ultramaratóncami, ktorí idú za sebou len s malými rozostupami. Pomyslel som si, že poobedňajšia horúčava a druhá noc rozhodnú.

V Aši pre otlaky zo sedla prekvapujúco odstupuje Josef Trchalík a v Orlíku pre dýchacie problémy aj môj tretí vážny súper Jaroslav Šenk. Pre problémy s kolenom odstupuje v Aši aj Štefan Pacák. Jediná žena na štarte - Hanka Ebertová - sa držala statočne, ale v nočných hodinách kvôli totálnej dehydrácii musela odstúpiť zo závodu.

Počas poobedňajšej horúčavy nie som schopný nič solídne jesť a prežívam len na ovocí a sladkom. Pred večerom v osade Orlík zohrievame jedlo a posilňujem sa. S veľkých súperov na trati zostali už len Belgičan Richard Avallone, Nemec Michael Richter a Karsten Wollershaim. Na druhom mieste pokračoval Richard Avallone, ktorý však pred večerom spal okolo dvoch hodín a môj náskok sa zvýšil na 2:45 hod. Prišla druhá noc, začalo byť chladnejšie a ja som opäť začal cítiť silu.

V stúpaniach Českomoravskej vysočiny som podával dobrý výkon. Boli tu dve obchádzky a na prvej som bol navedený poriadateľským autom. Trať na obchádzkach však bola dobre značená. Keďže bol Avallone oddýchnutejší, držal za mnou rovnaký rozostup. V sobotné ráno som pokračoval bez väčšieho odpočinku ďalej. Začala ma však bolieť šľacha nad achilovkou, ktorú som si natiahol v stúpaniach vysočiny. Chcelo to urobiť aspoň polhodinový odpočinok, ale keďže som nechcel stratiť náskok pred Avallonem, rozhodol som sa bojovať až do cieľa. Proti miernemu protivetru a s boľavou achilovkou mi však priemerná rýchlosť klesala.

Častejšie voláme kvôli náskoku pred Avallonem poriadateľom. Avallone toho má tiež plné zuby a prekvapujúco na mňa náskok nezťahuje. Mojím plánom bolo urobiť čas pod 50 hodín. Zo všetkého som si najviac prial, aby som bol už v cieli a nezáležalo mi už na tom v akom čase. Chcel som vyhrať. Do cieľa v Třinci ma doprovodilo poriadateľské auto.

V cieli ma čakalo veľa priaznivcov a ja som bol tak šťastný, že som vyhral. Výsledný čas bol 50:29 hod. Po krátkom prediskutovaní závodu, osprchovaní a najedení som do cieľa ešte prišiel povzbudiť druhého v poradí Richarda Avalloneho, ktorý došiel v čase 53:20 hod. Tretí skončil Michael Richter v čase 56:39 hod., štvrtý Karsten Wollershaim v čase 59:25 hod. a piaty Lutz Nestler v čase 68:16 hod. Na nedeľné vyhlásenie som sa cítil už zotavený a s ostatnými maratóncami a poriadateľmi sme na raute prediskutovali závod.

Bicykle: - Morati SC 1.2 s výbavou Campagnolo Record, kolesá Campagnolo Neutron

Momentálne (psáno 14 dní po závodě, pozn. KPO) sa už cítim úplne zotavený a natiahnutá šľacha nad achilovkou je v poriadku. Problémy so zrakom počas závodu okolo republiky som nemal. Keď som bol dávnejšie u očného, povedal mi, že by to mohlo byť akútnym vyčerpaním zásob cukrov v organizme. Odvtedy som pravidelne začal piť gainery a jem viacej čokolád a tatraniek a so zrakom som prestal mať problémy. Pri dlhodobom výkone by zásoby cukru už možno mohli byť vyčerpané po 2 hodinách výkonu. Keď má človek chuť na sladké môže byť už neskoro. Nedostatkom zásob cukru klesá tepová frekvencia, výkon a na tuky už nemôžem ísť na 170 tepov. Ak cyklista konzumuje sladké, nutí ho to veľa piť a to je pre vytrvalostnú cyklistiku dôležité. Na tohtoročnej republike som pil aj veľa minerálok. Tiež som si všimol, že keď trénujem 4 dni po sebe, tepová frekvencia je na 4. deň nízka kvôli vyčerpaným zásobám cukru a keď netrénujem 3 dni, tak na 4. deň je vysoká. Tep však aj stúpa v horúcom počasí, pri duševnej nevyrovnanosti atď…

Čo ma teší viac už dva mesiace - nemám problémy so zlatou žilou a zistil som, že steny konečníka mi začala zpevňovať práve čokoláda. Keď som bol dávnejšie u doktora, nepomohol mi vtedy ani špeciálny liek na zpevňovanie stien Detralex a ani vitamíny. Je omnoho lepšie šľapať na bicykli vo viacerých polohách. Keď sa držím za brzdové páky, sedlo mi tlačí na konečník, ale keď zaľahnem do aerotyče, konečníku uľavím a zaťažím viac pohlavie. Keď idem zo sedla, uvoľním zadku a zároveň pretiahnem svaly. Môžem povedať, že to pomáha a v cieli tohtoročnej republiky (1253 km) som nemal so zadkom žiadne problémy. Proti oparu a vlkom je tiež dobré behom výkonu po 8 hodinách vysprchovať zadok. Kvôli podobným problémom musel tento rok vzdať aj Josef Trchalík. Dôležité je nosiť cyklistické nohavice s vložkou na holé telo. Najväčšie zlo robí pod cykl. nohavicami funkčné prádlo. Momentálne používam sedlo Selle Italia Flite Trans AM s otvorom a môžem povedať, že zo všetkých zatiaľ používaných sediel sa mi najviac osvedčilo. Jazdil som už na sedlách Selle Italia Turbo Matic 3 a San Marco s gelom.

Tretry používam od značiek Diadora a Sidi. Viac sa mi osvedčili na suchý zips, pretože upínací mechanizmus sa môže pokaziť a poškodiť aj pri páde. Tak ako pri použití sedla tak aj pri tretrách platí, že by to mal mať už maratónec odskúšané.

Osobne by som mal viacej začať naťahovať svaly, pretože cyklistika ich zťahuje a myslím si, že je to lepšie, ako samotná masáž. Šlacha nad achilovkou mi mohla odísť preťažením, ale aj tesnými ponožkami. Bolo by asi lepšie za teplého počasia ísť bez ponožiek. Mal by som tiež viac užívať výživu na kĺby. Neviem však či tento rok sa zúčastním ešte nejakého menšieho maratónu. Z Fatransko-Strážovského maratónu ešte neposielali propozície a na internetovej stránke o cestnom FSM som nenašiel nič. Neviem, či sa vôbec uskutoční.

Po tohtoročnom výkone okolo republiky vážnejšie rozmýšľam, že by som sa predsa aspoň raz v živote chcel na spomínanú RAAM dostať a absolvovať ju. Richard Avallone ju dokázal v roku 1999 absolvovať v čase 10 dní a 4 hodiny na 11. mieste zo 17. finišújúcich. Bol však o 5 rokov mladší, ale aj tak si myslím, že RAAM by som dokázal v limite absolvovať. Je to však veľmi veľa peňazí a za vlastné zárobky je to nemožné. Musel by som počítať s minimálne postačujúcim počtom ľudí v doprovode a poprípade s jedným veľkým autom, lebo práve toto sú najväčšie náklady. Od Pavla Anděla mám CD z minuloročnej RAAM. Na CD fotil Reinhard Schroeder, ktorý robil doprovod Markovi Balohovi. Je tam okolo 700 fotiek a výstižne to popisuje situáciu pred, počas a po skončení RAAM. Marko Baloh šiel podľa Schroedera dobre, ale po šiestich dňoch začal mať vážne otlaky zo sedla a z toho mu prišli zdravotné komplikácie, kvôli ktorým musel odstúpiť. Ak nikdy na tento závod nezoženiem peniaze, tak ak sa mi podarí zájsť Glocknerman v dobrom čase, tak možno miesto RAAM by som chcel absolvovať závod XX ALPS EXTREME.

foto
otočka - už jen 630 km

foto
Martin Kerekeš v cíli

foto
stupně vítězů